Každá látka pohlcuje istý typ elektromagnetického žiarenia. Zložité molekuly organických polovodičov
absorbujú často vo viditeľnej časti spektra. Pohltený fotón spôsobí zvýšenie energie (excitáciu) látky,
ktorá sa po čase zbavuje prebytočnej energie opätovným vyžiarením fotónu, ale s nižšou frekvenciou.
Meranie spektra žiarenia látky spôsobeného optickou excitáciou sa nazýva fluorescenčná spektroskopia. To, aké svetlo látka pohltí a následne vyžiari veľa napovie o štruktúre samotných molekúl, ale aj o ich vzájomnom pôsobení. Pracujeme s farbivami v tekutých rozpúšťadlách, ale aj s tenkými vrstvami na pevnom substráte. Meriame tzv. excitačné a emisné spektrá v rozsahu od 250 nm do 900 nm. Dokážeme zisťovať aj dobu života vzbudeného stavu molekuly metódou korelovaného počítania fotónov v časovej doméne od 100 ps.
Skúmali sme napríklad súvis medzi prítomnosťou defektných stavov v zakázanom páse vrstvy P3HT
na ITO a poklesom intenzity prechodu S 0 – S 1 v emisnom spektre vzorky. P3HT je látka, ktorá sa
študovala najmä v minulom desaťročí. Naše zistenie však umožňuje ďalší základný výskum podobných molekúl, ktoré majú potenciál využitia v modernej organickej mirkoelektronike a elektroenergetike.
Viac v článku:
